Motorkárov sprievodca ľahkovážnym cestovaním Európou
- Dostupnosť: Skladom
Popis
DOTLAČ!
Ak sa chystáte plánovať svoju prvú trasu ďalej, než okolo komína, navesiť na vyleštenú motorku nikdy nepoužitý stan, spacák a kufor spodnej bielizne, je tento sprievodca ideálnou publikáciou pre Vás. Pokiaľ poznáte začínajúceho motorkára - cestovateľa, máte pre neho ten pravý osvetový darček!
Nová kniha Radka Fialy ale nie je vlastne klasickým sprievodcom. Autor o nej píše:
"Na vlastných zážitkoch a skúsenostiach vám chcem v knihe vnuknúť jednoduchú múdrosť - cestovanie má byť hlavne o radosti z objavovania, primeranom dobrodružstve a duševnom pohodlí. A len vtedy, ak nemáte podrobný plán, zmizne razom väčšina dôvodov sa cestou stresovať a rozčuľovať. Nemáte Ak plán, nemôžete totiž niekam nedôjsť. Nemôžete minúť sprievodcom vychvaľovanú pamiatku, nemôžete skončiť ani v zlej krajine. Naopak sa vám otvorí úplne nový svet kontinuálneho prekvapenia a fascinácie - a ešte budete pred ostatnými za dobrodruhov."
Jednoducho, nečakajte žiadny návod "Ako sa stať motocestovateľom od A do Z". Ide skôr o vtipné, fejtónovo ladené rozprávanie, ktoré vám ukáže, prečo sa nebáť vyjsť, a hlavne, že cestovať sa dá aj bez toho, aby ste mali plán ako pri vylodení v Normandii. Jednoducho choďte a užívajte si.
Ostatne, viac napovie obsah knihy:
- Venovanie
- Múdra na úvod
- Ako sa z pedanta stane bohom
- Musíte byť dobrodruh?
- Nenaplánujte závod
- Ideálny cieľ cestovateľského plánu
- Pamiatky a iný reštauračný biznis
- Paradox pohodlie hotelovej izby
- Každodenné malé kempové dobrodružstvo
- Prečo je mapa dôležitejšia, než navigácia
- Ako využiť domorodcov
- Skúter proti Gold Wingu
- Akokoľvek veľký kufor je možné napchať na prasknutie
- Hitparáda nepraktických vecí
- O nebezpečenstve
- Neorganizujte idúci motozraz
- Zdanlivá samota samotného cestovateľa
- Dobrodružstvo je vždy trochu nepohodlné
- Prečo sa (ne)vydať ďaleko
- Najlepšia cestovateľská fotka
- Napíšte si cestopis
Ukážka:
O nebezpečenstve
Márne spomínam, kedy by som na cestách po Európe mal niekedy intenzívny pocit nebezpečenstva. Strach o veci na motorke som mal možno len na albánskych hraniciach, keď nás obklopili malé deti a šmátraje po brašniach hľadali niečo chabo pripevnené, s čím by sa dalo utiecť.
Pár dní predtým sme v malom bosnianskom pohraničnom meste zašli na obed do veľmi ľudovej reštaurácie. Keďže aj ceny tu boli ľudové a vonku pršalo, s hostinou sme nijako nechvátali. Až po viac ako hodine som začal hľadať helmu a za dve a pol sekundy už stál vonku pri motorke s neveriacim výrazom. Moja integrálka s veľkými logami Harley-Davidson zostala odložená na stolíku vedľa motorky, lákavo žiariaca svojimi karbónovými vláknami do ulice. To by mi prišlo zvláštne aj niekde v Benešove. Ako vzdialené od predstáv mojich kolegov, že v Bosne vás budú chcieť na počkanie zamordovať. Ešte v momente, keď sa s nami čašník z reštaurácie chcel odfotiť pri motorkách na svoj telefón, som mal trošku strach, že fotka putuje ako tip na zárobok na nejaký lúpežný checkpoint pred nami. Ale zmierte sa s tým, že väčšina ľudí to s vami naozaj myslí dobre aj na východe.
....
....
Hoci som už mnohokrát rozprával svoje dobré skúsenosti z ciest po juhovýchode, aj pred posledným trojtýždňovým výletom do Grécka ma kamaráti opäť varovali, aby som sa cez Balkán nevydával sám. Niektoré krajiny si skrátka v hlavách západného Európana len tak imidž nezlepšia. Ak majú ľudia okolo vás stále dramatické predstavy o zmiznutých turistoch v Albánsku, vedzte, že práve tam som stretol snáď najmilších ľudí vôbec.
Len čo som prešiel hranice a vydal sa do hôr, podivne vzrástla koncentrácia okoloidúcich či vodičov, ktorí mi s úsmevom odpovedali na pozdrav. Kúsok za prvým mestečkom u mňa zastavila partička mládencov v otlčenom Mercedese, čo teda nebol úplne dobrý pocit, ale zaujímalo ich len, či nemám problém s motorkou. Nato mi zaželali pekný deň a zmizli.
Na albánskom vidieku na mňa potom väčšinou všetci len pozerali, pretože angličtinou tu nikto nevládne. V horách som mnohokrát zastavil pri kraji cesty a hľadel do diaľky, načo sa často odnikiaľ vynoril Albánec. Trošku otrhaný, so skazenými či chýbajúcimi zubami, väčšinou nasledovaný stádom hospodárskych zvierat. Prišiel, a bez slova pozeral, ako do kufra upratujem foťák. Najskôr som pojal podozrenie, že pastier číha, kedy bude môcť niečo chytiť a zmiznúť v kroví, alebo že aspoň bude s natiahnutou rukou lúdiť peniaze. Ale nič z toho. S úsmevom odpovedal na pozdrav, a keďže albánčina mi veľmi nešla, obmedzoval som ďalšiu komunikáciu na gesto v ústrety prírode a následne vztýčený palec.
Tiež som často vyzvedal, či cesta je ďalej asfaltová alebo kamenistá a konzultoval trasu s prstom na mape. Jediné, čo spravidla zaujímalo Albáncov, bolo, či som z Germánie. Ako som pochopil, Nemec je pre albánskeho dedinčana symbolom nesmierneho bohatstva. Životným snom mládenca, s ktorým som diskutoval nad jednou takouto vyhliadkou, je získať prácu v Nemecku. S jeho znalosťou dvanástich slov anglicky a dvoch nemeckých som mu zaželal veľa šťastia av kompletnom oblečení z goretexu som si vedľa neho, v ušmudlanom tričku, svetri a gumákoch, pripadal zase raz neskutočne bohatý."
Formát: B6 (menší A5), 111 strán, kvalitný kriedový papier, pevné dosky